Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. január 2016

Šrajk učiteľov

"Ideš do štrajku?" prekvapí ma kolegyňa otázkou. A ja neviem odpovedať. Prečo? Popravde, neviem ani o čo ide. Televízor sme doma zrušili a nestíham si ani noviny prečítať popri iných povinnostiach, ktoré som si chcel splniť cez Vianoce, no choroba ma prinútila skoro celé Vianoce preležať. Prejde pár dní. Medzitým si čo-to naštudujem a v škole je porada. Hovorí sa veľa, slovami riaditeľa a aj zriaďovateľa, avšak chýba jedno: "Zakazujem vám, aby ste išli do štrajku!" To slovo tam chýba. "Ak sa rozhodnete tak, či inak, je to na Vás," hovorí riaditeľ, aj keď sám so štrajkom nesúhlasí, dáva jasné argumenty. Zriaďovateľ má rovnaký názor. Svoj postoj v mene štrajkujúcich učiteľov prečíta kolegyňa. A čo ja? Kam sa pridať?
Šrajk učiteľov

Som tu len pár mesiacov. Skôr "náhodou" ako plánovane. Na ZŠ v Bratislave učím len od novembra 2015. Som tu s rešpektom i rád. Učím pár hodín do týždňa. Páčil sa mi vianočný večierok, hoci som bol na ňom len asi hodinu. Páčili sa mi slová príhovoru pána riaditeľa. Plné vďaky, uznania. Pekná atmosféra. Každý zo zamestnancov si vytiahol meno iného, ktorému daroval darček. Páči sa mi, aj keď niet času na priateľskejší rozhovor, že sa cítim pokojne a prijatý v kabinete, kde sedávam. A teraz mám dilemu: Na jednej strane učitelia - kolegovia, ktorých si vážim a idú do štrajku a na druhej strane riaditeľ, zriaďovateľ. Pravda je na jednej i druhej strane...

Čítal som životopis svätca, ktorý si mal voliť medzi láskou (nepohrdnúť darom od človeka) a povinnosťami (rehoľníka, ktorý v piatok nemá jesť mäso). Ako sa to dá skĺbiť, keď na stole šľachetného darcu bol z lásky k pozvanému opečený bažant? Svätec sa pomodlil... a bažant vzlietol. Dilemu medzi láskou a povinnosťou (zodpovednosťou) vyriešila modlitba a s ňou spojený zázrak. Bažant vzlietol. Ako rád by som bol, ak by sa niečo podobné udialo aj v mojom prípade. No nedeje sa tak, a preto musím premýšľať (ako zvykneme vravieť žiakom – premýšľanie bolí).

Rozum, cit, pohnútka

Kde nájsť odpoveď na moju dilemu? Cestou v autobuse si čítam poznámky z duchovných cvičení profesora Kolakoviča. Odpoveď hľadám v kapitole Katolícky vzťah k robotníkom. Dotýkajú sa ma tieto slová: „Nik z nás nemá právo odňať ľudské práva členom iných skupín, ba naopak! Máme práve pozitívnu povinnosť nebyť spokojní dovtedy, kým posledný Cigán nebude mať všetky práva, ktoré mu patria. Pre katolíkov je veľkou hanbou že mohlo vzniknúť niečo také ako je komunizmus. Pre nás je hanbou, že iní sa postavili na čelo boja, toho boja, ktorý sme mali uskutočniť my. My musíme byť prvými priekopníkmi sociálnej spravodlivosti preto, lebo sme presvedčení, že každý človek je druhý Kristus, každý je božskou hodnotou.“ (Kolakovič, 2015, s. 42). Právo na štrajk je deklarované. Zaručené v „zákone zákonov“ aj Slovenskej republiky. A predsa počúvam informácie z prvej ruky o školách na východnom Slovensku, kde riaditeľ povedal jasne: „Či budeš môcť štrajkovať  alebo nie, o tom rozhodujem ja.“ Strach je zbraňou diktátu. Strach. A to je neprípustné. U nás v škole som ten strach necítil. Argumentovalo sa. Je dobré štrajkovať pred voľbami? V čase, keď minister už nemôže nič urobiť? Prečo potom minister školstva súhlasil so znížením rozpočtu ministerstva? Prečo doteraz neurobil nič, čo by nevyvolalo štrajk učiteľov? „Nik z nás nemá právo odňať ľudské práva členom iných skupín, ba naopak!“ Toľko „rozum“.

Na druhej strane si uvedomujem, že tento štrajk nie je racionálny. Veď začať hneď ostrým štrajkom, to nie je racionálna záležitosť, to je výkrik emócii, priam zúfalstva. Štrajk učiteľov mi pripomína situáciu v Moldave nad Bodvou. Na konferencii MZV SR som na Deň ľudských práv 6. decembra 2013 povedal: Keď som pred pár dňami navštívil Moldavu nad Bodvou, uvedomil som si hlbokú frustráciu tamojších obyvateľov. Zásah polície bol neadekvátny, neprimeraný, silový… a stovky nevinných pocítili silu pripomínajúcu policajný štát. Na povrch sa dostali názory: „Veď to oni, Rómovia, si za to môžu…“ Menej /aj keď predsa/ sa už hovorilo o konkrétnych životných osudoch, rodinách, ktoré boli postihnuté. Chýba ospravedlnenie zo strany polície. A frustrácia, ktorá pretrváva, vedie jedného z Rómov k tomu, aby mi povedal: „Prosím Vás, ako si môžem zabezpečiť zbrojný preukaz?“ (…) Táto otázka ma zamrazila….Ak štát svojimi zásahmi v rôznych oblastiach života zaháňa jednotlivca do kúta, dá sa očakávať, že tento jednotlivec bude hľadať aj nebezpečné riešenia. A to nie je len problém Rómov, ale predovšetkým otázka spravodlivosti vo všetkých oblastiach života. Je to aj otázka náboženskej slobody, slobody svedomia a slobody prejavu.“

Dnes by som za slovo „Róm“ pokojne dosadil slovo „učiteľ“. Učiteľ zahnaný do kúta, ktorý nehľadí na to, že nebude niekoľko dní dostávať plat. Mohli by sme prehnane povedať „nehľadí na nič“. A druhá strana – štát – ktorý roky nekoná v prospech učiteľa, žiaka, rodiča... cynicky prilieva do emočnej nádoby kvapku po kvapke: „mali tri týždne voľna!“, „nech si sú vedomí právnych následkov“. To sa nerobí! Silný štát „brnká na city“ oveľa silnejšie ako tí, ktorí upozorňujú na neriešené problémy.

A do tretice – pohnútka. Pohnútka štrajku je dôležitá: „Celkom iné je, či niekto dá chudobnému almužnu, aby mu pomohol v biede, alebo aby ho nahovoril na nejaký zločin, alebo aby dal druhým dobrý príklad.“ (ŠANC, 1944, Stvoriteľ sveta). Dovolím si povedať, že pohnútkou všetkých učiteľov (ktorí sa môžu slobodne rozhodnúť a nie pod vplyvom zastrašovania, či zákazu) je pomôcť ľuďom v biede. Pohnútkou tých, ktorí pôjdu štrajkovať je, aby v duchu tejto pohnútky vydobyli práva pre všetkých kolegov. Rovnako pohnútkou tých, ktorí idú do školy učiť, či byť tam len ako vychovávatelia, je „pomôcť v biede“ rodičom detí, ktorí musia ísť do práce. V rovnakom duchu môže byť reč aj o dobrom príklade, no nemyslím si, že by sa dalo hovoriť o zločine.

Kto je za tým a čo s tým?

Cítim veľkú vďačnosť voči učiteľom. A ešte väčšiu voči tým, ktorí sa (z môjho pohľadu) zúfalo pustili do boja s Goliášom, či už v minulosti, alebo aj dnes. Štát so svojou armádou už vyšiel „do ulíc médií“: „Nebudeme rokovať, nebudeme podporovať učiteľov.“ Konšpiračné teórie, to je ideálna návnada. „Vraj je za tým nejaká opozičná strana, či priamo OĽaNO. Chcú umenšiť volebný výsledok strane SMER.“ začul som vyhlásenia.

Tu sa ukazuje silný štát. Jeho sila sa zdá byť neobmedzená. A zodpovednosť je prenášaná z predstaviteľov výkonnej moci na tých, ktorí si niečo žiadajú. Včera na zdravotné sestry, dnes na učiteľov. Očakáva sa, kedy pred Goliášom zdupká celá armáda. Kto ma uši na počúvanie a oči na videnie, tak vidí, ako táto vláda káže o bezpečnosti, no nebezpečne vovádza štát a jeho občanov k diktátu, či priamo až k anarchii.

O koho sa môžu oprieť štrajkujúci učitelia? Mali by sa oprieť (aj keď neviem, či o to stoja) o svojich kolegov v školách. Môžu sa oprieť o centrá voľného času, či občianske združenia, aby zmiernili dôsledky štrajku na rodičov a žiakov?  Mali by sa oprieť aj o rodičov. Mohli by sa oprieť o podnikateľov. Mohli by sa oprieť o modlitby cirkví a spoločenstiev, ktorí sa za nich pomodlia. No deje sa tak?

Aký je slovenský učiteľ?

Z textu, ktorý ste si prečítali možno máte pocit, že píšem o „zúfalom učiteľovi“. Áno, napísal som to takto, lebo z medializovaných informácií sa to tak javí, predkladá. Ale nie je tomu tak. Reč je o odvážnom učiteľovi, učiteľke. O „srdciarovi“. O učiteľovi plnom lásky a zodpovednosti. Teraz keď to píšem, mám pred sebou konkrétne tváre učiteľov/učiteliek, ktorí idú do štrajku i tých, ktorí ostali v škole. Sú to usmiati učitelia. Dávajú do vzdelávania detí tejto krajiny veľa. Chodia s nimi po súťažiach, učia ich aj v čase po vyučovaní. Vkladajú do nich nemálo voľného času i financií. Kupujú odborné knihy a vybavenie často aj zo svojho učiteľského platu.

Poznajú svoje deti v triede niekedy lepšie a viac ako ich rodičia. „Ak mu my nepomôžeme, tak sa celkom stratí. Doma má zlé zázemie.“ upozorní ma kolegyňa. „Má problém s autoritou muža...“ vysvetlí mi psychologička správanie sa žiaka. A nie je to len v jednej vete. Povzbudí, poradí. Život v škole nie je o odučení hodín, ale aj o snahe pomôcť žiakom.

Učitelia poznajú im zverené deti. A my nepoznáme učiteľov. Predseda vlády ponúka informáciu o troch týždňoch voľna, aby vzbudil závisť  (nenávisť?) voči učiteľom. A nepoukáže, lebo nechce, i na takú situáciu v školstve, aká skutočne je. Počúvam príbeh učiteľky, ktorá sa s rodinou presťahovala z východného Slovenska do Bratislavy... majú tri deti. Jej manželstvo však stroskotalo. Manžel odišiel do Anglicka. I toto sú učitelia a ich problémy a ich deti. Iný prípad: „Má štyri deti. A až to štvrté dala na vysokú školu...“ lebo niet z čoho, hovorila mi v piatok pani na dôchodku, ktorej dcéra učí v škole v okrese Michalovce. „Dva roky sa starala o manžela. Bolo treba lieky kupovať, všetko okolo neho ako okolo bábätka.“ Dobre počujete, čítate: „Deti učiteľov sa z finančných dôvodov nedostali na vysokú školu.“ I toto sú učitelia. I toto sú deti. Deti učiteľov...

Inzercia

Začínajúca učiteľka mi hovorí: „Jeden deň učiteľky v práci vyzerá asi takto: Ráno vstanem skoro tak ako každý. V práci nemám ani 5 minút na to, aby som si sadla. Učenie, dozor, učenie, dozor a medzi tým riešenie mnohých problémov: niekomu pomôcť vyplniť prihlášku, inému oznámiť čas doučovania... a popri tom, ako triedna učiteľka sa snažím budovať pozitívnu atmosféru v svojej triede. Po práci si chystám cvičenia, pripravujem si písomky, tvorivé aktivity a takto v práci ostávam ešte dve – tri hodinky. Doma ma už čaká manžel a dve malé deti. Ak chcem byť s nimi aspoň chvíľku, na prípravu do školy mi ostáva iba čas po 21 hodine. A ten čas príprav, opráv diktátov, čitateľských denníkov, písomiek, referátov vždy plynie veľmi rýchlo. Ostáva päť hodín na spánok... a potom všetko v rovnakom rytme od znova.“

Predstavme si za slovom učiteľ/ učiteľka našu konkrétnu pani učiteľku, učiteľa. Tú, ktorá nás naučila prvé písmená... a ďalšie a ďalších. Viem, že pri tejto spomienke, pohľade na minulosť bude v našom srdci vďačnosť, úcta, rešpekt.

Vďačnosť, milosrdenstvo

Nie je čas riešiť pohnútky emócií, rozumné dôvody. Učitelia sú v tejto chvíli v uliciach. So žiakmi v triede sa teraz za nich modlím modlitbu sv. ruženca. Stačí to? Výkonná moc odmieta rokovať. Osobne nie som za silný štát a arogancia moci mi prekáža.

Nuž urobme niečo my, ktorí vieme pomôcť.

  1. Podnikatelia

Viem, že pomáhate veľa. Ak máte financie, navštívte školu. Ponúknite riaditeľovi pomoc na pokrytie financií pre platy učiteľov, didaktické vybavenie. Podporte tých, ktorí išli do štrajku. Odvahu je dobré podporiť. Nemusíte hneď pomôcť všetkým...

  1. Politici

Vyberte si 10 škôl napríklad v chudobnejšej oblasti a venujte im svoje financie. Tie financie, ktoré ste chceli smerovať na predvolebnú kampaň.

  1. Učitelia, riaditelia

Zvážme, či dnes prijmem odmenu za učenie. A ak áno, tak premyslíme, že čas z financií venujeme štrajkujúcim učiteľom.

Postavme sa za učiteľov. Nech zdupká Goliáš silného štátu. Nech zvíťazí vďačnosť, solidarita, milosrdenstvo.

Čítal som životopis svätca, ktorý si mal voliť medzi láskou (nepohrdnúť darom od človeka) a povinnosťami. Dilemu medzi láskou a povinnosťou (zodpovednosťou) vyriešila modlitba a s ňou spojený zázrak. Verím, že ak nenecháme učiteľov „osamote“ stane sa zázrak i dnes. Je to tak. Záleží len na nás!

S úctou

František Neupauer, učiteľ

PS: K tomu zázraku chce prispieť aj OZ Nenápadní hrdinovia. Z finančných darov, ktoré sme dostali vďaka podpore don Srholca venujeme učiteľom na pokrytie zaplatenia inkasa a iných nákladov, ak tieto boli spôsobené učiteľom v dôsledku štrajku. Kontakt: www.november89.eu

 

Autor je historikom Ústavu pamäti národa, autorom projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom (www.november89.eu), riaditeľom Nadácie Antona Srholca ANTÓNIO.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Nenápadní hrdinovia 2015

Nenápadní hrdinovia 2015

Začiatok projektu Nenápadní hrdinovia otvorení v Bratislave i v Bruseli v marci 2015. Schválenie prenajatia plochy na umiestnenie fragmentu Berlínskeho múru v Bratislave. Pokračovanie v školení učiteľov o období neslobody. Vydanie ďalšej publikácie. Prednášky, diskusie, cez VŠZaSP sv. Alžbety šírenie osvety o období neslobody. Komunikácia s odbornou i laickou verejnosťou na Slovensku, v Prahe, v Berlíne. Zabezpečenie programu pre 150 ľudí z organizácie OPEN DOORS z Kanady, JAR, Austrálie...no predovšetkým z Holandska. Sociálna podpora tým, ktorí to potrebujú (aspoň drobná), no aj bezmocnosť, keď sa na nás obrátili, aby sme pomohli nájsť ubytovanie bývalému politickému väzňovi, či keď nás žiadali o pomoc, aby sme pomohli zakročiť proti činnosti bývalého príslušníka ŠtB. Niektoré veci nedokončené - morálny apel bývalým príslušníkom ŠtB a členom KSS, aby nám venovali oni, či ich deti (ako to urobila dcéra vraha Vaša) financie na našu činnosť (napr. 100 000 Eur by sme potrebovali na rekonštrukciu podkrovia, kde by mohlo vzniknúť Múzeum zločinov a obetí komunizmu, zatiaľ budujeme knižnicu, pripravujeme výstavy). O podporu sme žiadali predsedu a podpredsedov NR SR. Podporila nás jedine podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová a z politikov nás pravidelne mesačne podporuje ne-poslanec, ktorý bude mať na kandidátke KDH číslo 150. Oslovili sme aj premiéra SR, odpísali nám z jeho kancelárie, že peniažky sa im už minuli (tentokrát nám napísali pred konaním konferencie a nie ako v roku 2014 niekoľko dní po skončení konferencie). Iné ciele a projekty nadmieru pripravené a prezentované a to aj vďaka spolupráci s učiteľmi, dobrovoľníkmi, žiakmi na celom Slovensku. Hľa, aj taký bol rok Nenápadných hrdinov 2015, v ktorého pozadí bola pani Marta, Janka Kerékretyová, a ak sa dalo, tak trošku aj ja. Ďakujeme. Ďakujeme tým, ktorí nám fandia, podporujú nás!

Blog
Radosť podnikať v takej krajine

Radosť podnikať v takej krajine

Ktorý podnikateľ by netúžil po tom, aby mu štát zaplatil za každé jedno pracovné mesto, ktoré vytvorí. A to takou sumou, ktorá po dobu niekoľkých rokov bohato vystačí na vyplácanie ich miezd. Ktorý podnikateľ by odmietol ponuku vlády, že zachráni jeho krachujúcu fabriku, či baňu. Takáto krajina naozaj existuje a volá sa Slovenská republika.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.