Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Náš text je situovaný do druhej polovici tohto krátkeho novozákonného spisu, ktorý sa odborne zaradzuje medzi autentické Pavlove listy. Apoštol v týchto pasážach svojim milovaným veriacim z macedónskeho mesta Filipi – táto komunita patrila medzi prvé, ktoré Pavol evanjelizoval na európskom kontinente – dáva praktické rady a výstrahy týkajúce sa ich aktuálnej situácie.

Niektorí si viac ako ukrižovaného Krista cenia pozemské skutočnosti. Zdieľať

Na základe obsahu perikopy sa zdá, že už v tejto počiatočnej fáze rozvíjania miestnej cirkvi sa medzi štedrými a nadšenými veriacimi objavili niektorý, ktorí žili zdeformovanú verziu kresťanstva. Až prekvapujúco tu na nich Pavol nešetrí ostrými výrazmi. Ako hlavné obvinenie sa tu formuluje téza, že títo si viac ako ukrižovaného Krista cenia pozemské skutočnosti. Dodnes pritom nie je úplne jasné, čo sa za týmito obvineniami skrývalo. Existujú pritom dva hlavné prúdy výkladu. Ten prvoplánový rozpoznáva v adresátoch autorovej kritiky svetských pôžitkárov, ktorí všetko vo svojom živte stavili na užívanie pozemských dobier. Väčšiu skupinu však tvoria zástancovia toho, že tu Pavol útočí na tkzv. „judaistov“. V takomto prípade sa pod telesným a pozemským správaním myslí upnutosť na detailné dodržiavanie všetkých vonkajších praktík židovskej tradície. Nech je to už akokoľvek, v Pavlových očiach predstavujú takýto ľudia pre jeho Filipanov hrozbu.

Obrátenie zraku dohora a do budúcna. Zdieľať

Preto im v našom čítaní ako pomoc ponúka dvojitý pohľad. Začneme tým druhým. Je ním obrátenie zraku dohora a do budúcna. Takto vnútorne nastavení môžu veriaci istým spôsobom – podobne ako trojica na vrchu premenenia – už tu na zemi kontemplovať Ježišovu slávu v jeho nebeskom kráľovstve. Budúce očakávanie v sebe ukrýva pohyb smerom dolu. Nádej predpokladá príchod nielen kráľa ale aj jeho kráľovstva. Používa sa tu pritom obraz akéhosi spoločensko-štátneho zriadenia, ktorého občanmi sú už aj veriaci žijúci na zemi. V ňom, až ho jeho Panovník na zemi ustanoví, dôjde k pretvoreniu toho, čo sa na zemi zakúša ako telesné, pozemské a úbohé. To všetko má Filipanom pomôcť vedieť rozlíšiť to, na čom má skutočne v ich kresťanskom živote záležať. Pravda, takáto vízia ostáva v rovine neuchopiteľnosti.

Kristov apoštol je povinný odrážať Krista vo svojom živote. Zdieľať

A preto autor ponúka aj niečo zmyslovo poňateľné. Tu sa vraciame na začiatok úryvku. Je prekvapujúce, že ako záchytný bod Pavol ponúka seba. Čo to má znamenať? Buď tu ide o pýchu, alebo niečo hlboké. Predpokladajme to druhé. Výzva komunite napodobňovať svojho pozemského zakladateľa nám raz opäť dáva nazrieť do Pavlovej hlavy a srdca. Aj pomocou jeho iných slov, môžeme rekonštruovať jeho presvedčenie, že ako Kristov apoštol, je povinný odrážať Krista vo svojom živote. Misionár si je vedomý, že jeho úlohou nie je ľuďom prinášať iba informáciu, ale celého Ježiša. Preto môže, nám dnes nezvyklo, sebavedome o sebe vyhlásiť, že ak ho niekto bude napodobňovať, pôjde tou správnou cestou. Pavol totiž už dávnejšie započal cestu napodobňovania Krista vo svojom živote.

A práve toto by malo byť výzvou aj pre nás, kresťanov dneška. Naše stretnutia a adorácie Krista by nás mali viesť k tomu, aby sme jeho samého mohli vo svojom živote ukazovať tým, ktorí keď nás budú napodobňovať, budú v skutočnosti nasledovať nášho Pána.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.