Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. marec 2022

(Ne)vezmeš Božie meno nadarmo

Druhému Božiemu prikázaniu sa venuje až príliš málo pozornosti. Pritom ide o seriózny celospoločenský problém.
(Ne)vezmeš Božie meno nadarmo

Ako mladý kresťan sa, nečakane, poznám s ďalšími kresťanmi v „nezrelom“ veku. Z osobnej skúsenosti ale cítim, že v poradí druhé prikázanie mnohým z nich akosi uniká a berú ho na ľahkú váhu. V tejto problematike sú dve alternatívy. Jedna, povedzme menej závažná, umožňuje nekresťanom slobodne urážať Božie meno, ďalšia spočíva v tom, že ho my, veriaci, sami priamo znevažujeme.

PRIAME URÁŽANIE VYCHÁDZAJÚCE Z NAŠICH ÚST

Každý z nás sa už v živote stretol s typickými krčmovými výrazmi, ktoré sú ale len slabým odvarom oproti urážaniu Božieho mena. V spoločnosti to ale staviame na rovnakú úroveň. Mnohí mladí kresťania (nielen tí formálni, no aj takí, ktorí skutočne veria) zahrnuli do svojho slovníku výrazy ako: „dobo**“, ba priam horšie, ako: „je*** ti ja tvojho bo**“. To sa ale prieči základnému kresťanskému uvažovaniu. Pána Boha totiž berieme ako nášho nebeského otca, ako niekoho, koho v modlitbách a na omšiach velebíme a vzdávame mu úctu. Túto úctu ale v spoločnosti mnohí absolútne negujú vyššie spomínanými výrokmi, ktoré môžeme klasifikovať ako hrubú urážku mena Božieho.

Myslím, že by nikomu z nás neprišlo na um nadávať do rodnej matky či otca. Prečo teda máme potrebu nadávať do otca, ktorý je na nebesiach a je všemocný? Pritom takéto slovíčka sú len zvykom, ktorého sa dá zbaviť ľahšie, ako trebárs pokušení v oblastiach čistoty, ohovárania a pod.

UMOŽŇOVANIE DRUHÝM URÁŽAŤ BOŽIE MENO

Problematika ale vo veľkom platí na celú spoločnosť. Prečo by sme mali dovoliť iným ľuďom, ktorí nie sú veriaci, aby znevažovali nášho Boha, v ktorého sme sa my slobodne rozhodli veriť? Videl azda niekto, že by sa niekde v spoločnosti nadávalo do bohov, ktorých vyznávajú iné náboženstvá? Nie, ide len o toho kresťanského. K tomu sa pripája ďalší zlozvyk ľudí, a to tendencia zľahčovať anglické nadávky. Aj mnohí z radu kresťanov použijú skratku ako OMFG, ktorá vo voľnom preklade predstavuje: Ó môj skur**** Bože.

Ako protiargument sa môže predostrieť, že táto nadávka sa nepoužíva na kresťanského Boha, ale na nejakého imaginárneho bôžika. To sa dá ale veľmi ľahko vyvrátiť, keďže tí istí ľudia nadávajú napríklad aj do mena Kristus, ktoré je jednoznačne spojené s kresťanstvom.

Zatiaľ čo mnohé vulgárne výrazy sú, trebárs v televízii, cenzurované, priestupky voči Druhému Božiemu prikázaniu ani zďaleka nie sú. Najmä tie spoločensky akceptovateľnejšie, ako: „Pane Bože!“, „Kriste Pane!“. Veru, neviem, prečo mnohí neveriaci vo verejnom živote bezdôvodne zvolávajú Sväté mená.

Inzercia

Myšlienka, ktorá ma donútila poriadne sa zamyslieť nad touto problematikou pochádzala, prekvapivo, z pasáže vo fantasy knihe Zaklínač: Veža Lastovičky, od Andrzeja Sapkowského:

- Pri bohoch, Ciri, - preľakol sa Vysygota. – To hádam nemyslíš vážne...
- Nespomínaj bohov, keď v nich neveríš. A viem, že neveríš.

Koľko ľudí v našom okolí spomína Boha aj keď v neho neveria? A koľko z nich sme už napomenuli? Koľkokrát aj takí, ktorí podobné výrazy nepoužívame, nechávame ľudí v našom bezprostrednom okolí urážať nášho Pána? Robili by sme to isté, aj keby urážali našu matku či otca? 

 

O tejto problematike som sa rozhodol napísať, keďže mám pocit, že sa rieši veľmi málo. Pritom ide o skutočne závažný problém. Nepočul som o ňom ale na žiadnej kázni, či duchovnej obnove. Týmto prosím aj našich kňazov, aby čas od času poukázali aj na toto prikázanie. Každopádne, keď ako kresťan nevydržíš a chceš si poriadne zanadávať, použi radšej hrubé vulgarizmy, ktorých máme habadej a Božie meno z toho vynechaj.

Mladý fanúšik J.R.R. Tolkiena a jeho Stredozeme, cyklista, čítateľ a hráč počítačových hier s nadšením pre dejepis.

Odporúčame

Blog
RUSKÝ VOJNOVÝ INFORMAČNÝ PLEMBÁK - 7. 3. 2022 / 12:00 hod.

RUSKÝ VOJNOVÝ INFORMAČNÝ PLEMBÁK - 7. 3. 2022 / 12:00 hod.

Dnes ochutnávka ruských a proruských médií, webov, komentárov okorenená slovenskou mainstreamovou mediálnou scénou. Porovnanie titulných stránok zverejnených v rovnakom čase. Názor si však musí urobiť čitateľ sám. Môj názor je jednoznačný - rovnaká udalosť alebo skutočnosť môže byť interpretovaná rôzne a záleží na ľuďoch v jednotlivých médiách, ktoré udalosti a ako ich uvedú ako najdôležitejšie a s akým "podtónom". Médiá a novinári majú obrovskú zodpovednosť, na ktorú zväčša neboli pripravení. Česť výnimkám.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.